Vo vianočnej výzve sme tento týždeň dali úlohu, v ktorej každý z vás mal zhodnotiť tento rok. Bola som celkom milo prekvapená, koľko ľudí pochopilo, že tento rok proste taký mal byť. Keď som zadávala túto úlohu, tak prvá moja myšlienka bola: ,,plná schránka nenávistných správ o COVIDE“, ale opak bol pravdou. Väčšina z vás zhodnotila tento rok, ako rok plný zmien! Veľmi ma teší, že mám okolo seba toľko pozitívnych ľudí, ktorí aj mňa dobíjajú každý deň skvelou energiou.                                                                                                                                        

Keby som mala ja zhodnotiť tento rok, tak by mi bolo asi treba viac ako len jednu stranu papiera. Začiatok roka prebiehal úplne bežne, január pracovná klasika, potom som stihla osláviť februárové narodeniny, ale tesne pred marcovými meninami prišla veľká rana, zrazu to nebolo niekde v Ázii, zrazu to nebolo už len v Taliansku, zrazu to nebolo už len na internete, bolo to u nás, týkalo sa to nás všetkých, COVID. Z ničoho nič všetci doma, nikde sme nemohli ísť a každý deň sme sa zobúdzali s otázkou čo bude ďalej. Ale viete čo ma prekvapilo najviac? Že málokto spolu dokázal tráviť toľko času. Viete ako som sa ja tešila, že budem doma? Asi mi neuveríte, ale pri mojom bežnom pracovnom dni od 7 do 19 som mala zrazu toľko času! Začala som šiť, maľovať, prerábať a užívala som si každú minútu, ktorú som bola s mojou rodinou! A hneď som využila situáciu a začala som sa učiť nemčinu. Keďže som v tom čase ešte Silviu nemala (moju terajšiu pravú ruku, niekedy aj ľavú), obrátila som sa na moju výnimočnú kamarátku Mišku, ktorá je Slovenka žijúca v Rakúsku. Keď som jej napísala, že som sa rozhodla učiť sa nemčinu, hneď s radosťou súhlasila, ale pod podmienkou, že sa ideme učiť jazyk na striedačku, ona mňa polhodinu nemčinu a ja ju polhodinu angličtinu. A poviem vám bol to skvelý pocit, keď som sa po vyše desiatich rokoch opäť dostala k nemčine. Pravdu? Nenávidela som ju a každému som hovorila, že sa taký hnusný jazyk v živote učiť nebudem, a hľa, dnes sedím na posteli a vedľa mňa leží môj zošit, ktorý je takmer plný! Wau, neuveriteľné, čo človek dokázal stihnúť počas pár mesiacov.                                                                                      

Samozrejme ani pre mňa táto situácia nemala len pozitíva, zrušila mi moje skupinové kurzy, ktoré som mala naplánované polroka dopredu, stopla mi rozbehnutú jazykovú kaviareň, odoprela mi dovolenku na Martiniku, poznávací výlet do Petrohradu, konferencie, ktorých som sa veľmi chcela zúčastniť, ale aspoň som mala dostatok času prehodnotiť nejaké veci a zistila som, že sa chcem rozvíjať ďalej. Moja silná myšlienka sa spojila so Silviinou silnou myšlienkou! A hneď sa mi vyjaví spomienka ako sme spolu sedeli, pili kávu a dohadovali sme sa o tom, kedy nastúpi. Ale však dve baby a jedna izba? To už takto ďalej nemohlo fungovať. Keďže mi situácia zrušila všetky plány, tak som mala dostatok času na hľadanie priestorov a sťahovanie. Poviem vám, nebola to žiadna sranda, ale našťastie mám neskutočného manžela, ocina a svokra, ktorí vyčarovali z jednej hroznej starej veľkej izby krásne dve útulné kancelárie pre dve lektorky plné elánu začať nový školský rok. Oprášila som maliarske skúsenosti, dokúpil sa nábytok a začalo sa s prípravami na nový začiatok. Posledný augustový týždeň bol náročný, prípravy vrcholili, my sme dorábali päť kníh naraz, všetko sa tlačilo, chystalo, plánovalo sa...          

Prišli dni Déé, vy ste k nám chodili, my sme vám prezentovali naše metódy, materiály a podobne. Všetko začalo super, ale potom ma trošku potrápilo zdravie. Ďakujem Silvii za to, že túto situáciu zvládla ako profíčka (s mojimi pokynmi na telefóne), ako keby sa nič nedialo. A veru, nikto z vás o ničom ani nevedel, proste sme zohratá dvojka, ktorá vykorčuľuje aj z náročných situácii. Stále nechápem, ako sme to všetko spoločne zvládli. Spoločne sme odučili stovky hodín, strávili sme veľa času rozmýšľaním, aby sme vám dávali len to najlepšie. Pred tvrdým lockdownom sme stihli aj firemnú párty (áno aj dvaja ľudia sú už firma!), stihli sme vám predať darčekové poukazy (takže môžete tajne dúfať, že budú práve pod vašim vianočným stromčekom) a prichystať materiál na ďalší polrok. V pondelok sme všetko vyčistili, síce sme sa cítili ako upratovacia čata, ale aj to niekedy treba. Vydezinfikovali sme asi tak tisícku hračiek, stovku pasteliek a milión hier. Ožehliť 24 závesov nie je med lízať!                                                                                                                                  

A tak si tu sedím... je 23. december... a hodnotím tento rok. Jednoducho povedané, bol to náročný rok. Mohla by som toho napísať ešte omnoho viac, ale niečo musí zostať aj v tajnosti! Ale jedno si z tohto článku môžete zobrať do ďalšieho roka, a to je, že viera v lepší začiatok nikdy neumiera a viera v ešte lepšie pokračovanie, toho čo ste začali, bude vždy s vami, tú vám nikto nikdy nezoberie! Nebojte sa pustiť sa do niečoho nového a nestagnujte, snažte sa ísť stále vpred. Prajem Vám bohatého Ježiška a pokojné sviatky! Ja s bielym psom začíname sviatkovať!

Lektorka Soňa