Každý z nás určite pozná ten pocit, keď si len tak sedí doma, číta knihu, pozerá filmy a relaxuje. Niekedy sme spokojní, inokedy zase nervózni, znudení, znechutení. Pocity sa u človeka striedajú ako počasie.

Ale predstavme si situáciu, že opäť len tak sedíme doma, čítame knihu a zrazu nám skrsne myšlienka, že chceme niečo zmeniť, niečo nové sa naučiť, niekam sa posunúť. A presne tu nastáva ten zlomový bod. Bod, kedy naše telo a myseľ navzájom bojujú, či sa postaviť a zamakať na sebe, alebo pokojne preležať celý deň. Samozrejme, že naše telo hovorí zostaň a naša myseľ častokrát hovorí poď. Veľmi dôležité je v týchto situáciách prehodnotiť všetky pre a proti, neprepadnúť lenivosti a ísť do toho!

Učenie sa jazyka je veľmi podobné, buď zostaneme v komfortnej zóne a necháme to tak, alebo na sebe zapracujeme a posunieme sa ďalej. Pri učení sa jazyka je dôležité neuspokojiť sa s tým čo vieme, ale snažiť sa vedieť stále viac. Ak sme prekonali úroveň začiatočníka, snaž e sa postúpiť vyššie. Nikdy nestagnujme, pretože, keď sa nebudeme posúvať ďalej a nebudeme sa učiť viac, tak zabudneme aj to, čo ste kedysi vedeli. Každý mesiac si nastavme hranicu, ktorú chceme prekonať. Nikdy sa nevzdávajme, aj keď máme veľa práce, skúškové obdobie, osobné problémy.... 5 minút sa vždy nájde. 

Otázku prekonávania sa riešime v Lingviku každý deň, snažíme sa vás motivovať a nakopnúť. Tento týždeň sme mali zaujímavú skúsenosť so študentkou, ktorá sa u nás učí angličtinu cca rok. Stále má strach, že keď stretne nejakého cudzinca, nedostane zo seba ani slovo. Na hodinách sa cíti komfortne. Vie, že ju opravíme, keď povie niečo zle, a takisto vie, že to nebude trapas, lebo ju poznáme.

A tak nám minulý týždeň skrsla myšlienka, že jej treba tento komfort trošku narušiť a prekonať jej strach z rozprávania. Našťastie sme počas vysokej školy stretli dosť ,,rozlietaných ľudí“, ktorí žijú v rôznych krajinách a rozprávajú niekoľko rokov cudzím jazykom, čím sa už pomaličky považujú za ,,native speakerov“. A práve preto sme sa rozhodli jednej z nich zavolať. S ochotou súhlasila, že nám s našim plánom pomôže (za čo jej nesmierne ďakujeme) a spoločne sme pripravili našej študentke prekvapenie. Vo štvrtok na hodine sme si dali skupinový hovor. Viete aký to malo priebeh? Krásna dvadsať minútová uvoľnená konverzácia v anglickom jazyku, bez strachu rozprávať! Potom, ako sme skončili, pokračovali sme ešte v našej bežnej hodine. Na naše prekvapenie bola študentka pozitívne naladená a plná energie. Veľmi pekne poďakovala, že ju to naštartovalo do ďalšieho učenia sa cudzieho jazyka! 

Toto je pre nás tá najkrajšia odmena! Povieme Vám, tých príbehov by sme tu za tie tri roky vedeli napísať veľa, ale myslíme, že stačí jeden a poriadny.

Otázka prekonávania sa,  sa netýka len jazyka, ale aj nášho osobného života. Prekonávajme sa, vybočme zo svojich zaužívaných koľají, napredujme a užívajme si každý jeden deň, pretože z jedného dňa sa stane mesiac, z jedného mesiaca sa stane rok a garantujeme vám, že za ten rok sa dá stihnúť toho naozaj dosť!