Ako by to bolo aby sme Nový rok nezačali novoročnými predsavzatiami? Klasika. O polnoci buchneme šampus, rozlúčime sa s tým Starým rokom a zároveň privítame ten Nový, pustíme ohňostroj a už len čakáme a premýšľame, aký asi bude ten Nový rok. Čo zažijeme, kam pôjdeme, koho spoznáme, čo dosiahneme. Človek je tvor zvedavý, nuž teda niet sa čomu čudovať, že sa nad tým zamýšľame hneď ako odbije polnoc. A samozrejme tu zažívajú svoju minútu slávy aj tie novoročné predsavzatia.

Vo všeobecnosti by sme ľudí mohli rozdeliť na také tri skupiny: Tí, ktorí si predsavzatia dajú a snažia sa ich aj splniť, tí ktorí si ich dajú, no už od začiatku majú tušáka, že to asi nevyjde a potom tí, ktorí si ich radšej nedávajú pretože vedia, že je to zbytočné, stojí ich to čas a ešte aj nervy, pokiaľ sa im nedarí splniť aspoň niečo z toho, čo si zaumienili. Ja osobne som nikdy nepatrila do prvej skupiny (viem, že ani šéfka nie :D). Som človek, ktorý veci rieši doslova za pochodu a nejaký zoznam, či predsavzatie mu nič nehovorí. Áno, priznávam boli pokusy, a nie raz, splniť aspoň jedno predsavzatie, no ako sa hovorí človek mieni a Pán Boh mení a predsavzatie zostalo len v písomnej forme niekde na papieri časom zapadnuté prachom.

Samozrejme častokrát sme do veľkej miery ovplyvnení silou sociálnych médií, ktoré nám doslova dávajú rady, aké predsavzatia si dať, akým sa vyhýbať, ako dlho sa im venovať, jednoducho návod na úspešné splnenie predsavzatia doslova v podobnej forme ako recept na bábovku. A hoci sme ľudia, tvory zvedavé, buďme aj ľudia, tvory múdre. Nie nadarmo to máme aj v tom latinskom názve Homo sapiens – človek rozumný. Nezakladajme si na veciach hmotných či dočasných. Investujme do niečoho trváceho, čo nám vydrží celý život. Či už sú to vzťahy, priateľstvá, čítanie kníh, cestovanie či študovanie cudzích jazykov.

Minulý rok nám ukázal, že nie je dôležité to, či máme drahé auto, veľký dom či značkové oblečenie. Dôležité sú veci, ktoré sú zadarmo. Zdravie, súdržnosť, schopnosť milovať a pomáhať a schopnosť vytvoriť si triezvy názor na veci okolo nás a stáť nohami pevne na zemi. Preto zoberme mobil, alebo zapnime Skype a rozprávajme sa, zoberme do rúk knihu, časopis alebo noviny a čítajme, nasaďme slúchadlá a počúvajme. Či už v slovenčine alebo v inom cudzom jazyku, ktorý vieme, alebo ktorý sa práve učíme. Je dôležité použiť to čo vieme k tomu, aby sme sa naučili to, čo je nám zatiaľ neznáme. Pretože to čo máme, resp. nemáme v hlave nám nikto nikdy nezoberie (jedine ak Alzheimer).

Lektorka Silvia